Autor: Ing. Martin Múdry

Účtovná kancelária Ing. Martina Múdreho, člena Komory účtovníkov SR, ev.č 9999 už od roku 1990 svojim klientom poskytuje kompletný servis v…

Viac o autorovi

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. J. Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej veci ţalobcu M. G., bytom P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou A. & P., s. r. o., so sídlom P., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky Banská Bystrica, so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/11651-133470/2009/990618-r zo dňa 10. decembra 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/26/2010-68 zo dňa 13. októbra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/26/2010-68 zo dňa 13. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2 5Sţf/53/2010

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/226/11651-133470/2009/990618-r zo dňa 10.12.2009, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. 643/230/21267/09/Šta zo dňa 17.06.2009. Týmto dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „správca dane“) vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006 v sume 20.148,74 eura z dôvodu, ţe nedošlo k dodaniu, resp. k uskutočneniu zdaniteľných obchodov zo strany obchodných spoločností M, s. r. o. a J., s. r. o., a teda k nesplneniu podmienok stanovených v § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

Krajský súd v Trenčíne posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu dospel k záveru, ţe daňové orgány vykonali u ţalobcu daňovú kontrolu, uskutočnili rozsiahle dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotili v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) a dospeli k záveru, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa skutočnosti, ţe podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom pouţil na účely svojho podnikania ako platiteľ. V danom prípade mal krajský súd za preukázané, ţe k dodaniu, resp. k uskutočneniu zdaniteľných plnení zo strany dodávateľov spoločností M., s. r. o. a J., s. r. o. nedošlo. Listinné dôkazy nezodpovedajú výpovediam jednotlivých svedkov a ţalobcu a sú vo vzájomnom rozpore. Súčasný konateľ spoločnosti M., s. r. o. J. M. sa v sídle spoločnosti nezdrţuje a zásielky sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy“. Taktieţ súčasný konateľ spoločnosti J., s. r. o. T. R. nepredloţil napriek prísľubu ţiadne účtovné doklady . Bývalý konateľ tejto spoločnosti M. H. označil za osoby, ktoré mali pre ţalobcu vykonávať práce, tieto osoby - svedkovia (M. K., M. L., K. J., B. J.) však vykonávanie prác pre spoločnosť M., s. r. o. popreli a ani v ich účtovníctve sa doklady preukazujúce výkon týchto prác nenachádzajú. Taktieţ výkon prác nepotvrdili ani svedkovia J. G., P. D. a D. P., pričom títo svedkovia v rozhodnom období roku 2006 nevykonávali ţiadnu ekonomickú činnosť. Pokiaľ ide o návrh ţalobcu na vypočutie svedkov pred súdom,

3 5Sţf/53/2010

tomuto návrhu krajský súd nevyhovel z dôvodu, ţe v správnom súdnictve súd vykonáva dôkazy len výnimočne, ako aj z dôvodu, ţe právny zástupca ţalobcu uviedol, ţe týchto svedkov sám vyhľadal, rozobral s nimi celú vec, poučil ich o následkoch krivej výpovede a najmä preto, ţe im povedal, ţe na nich podá trestné oznámenie. Títo svedkovia boli správcom dane vypočutí zákonným spôsobom a preto krajský súd neuveril tvrdeniu ţalobcu, ţe títo svedkovia boli zastrašovaní a z toho dôvodu vypovedali nepravdivo. Preto krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je vecne správe a v súlade so zákonom.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe prvostupňový súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru v tom, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom na druhej strane odmietol vypočuť svedkov, ktorých vypočutie ţalobca navrhoval, keď svedecké výpovede svedkov J. G., P. D. a D. P. v daňovom konaní boli kľúčové pre vyrúbenie daňovej povinnosti. Podľa jeho názoru krajský súd pochybil, keď odmietol vypočuť na pojednávaní navrhnutých svedkov aj napriek tomu, ţe v čase rozhodovania súdu existovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti a vierohodnosti výpovedí týchto svedkov, urobených v daňovom konaní správcom dane z dôvodu, ţe iné osoby ako stráţnici stavby M. G., D. T. a M. D. potvrdili skutočnosť, ţe vyššie uvedení svedkovia na stavbe „K.“ pracovali. Vytýkal krajskému súdu, ţe vôbec neskúmal a nezaoberal sa skutočnosťou, ţe ak títo svedkovia nevykonávali v roku 2006 ekonomickú činnosť, ako je moţné, ţe ich iné osoby videli v tomto roku na stavbe pracovať.

Aj tvrdenie krajského súdu o tom, ţe ţalobcov právny zástupca svedkov na pojednávanie pripravil a ţe im povedal, ţe na nich podá trestné oznámenie, je podľa ţalobcu nepravdivé. Právny zástupca ţalobcu vyhľadal svedkov práve z dôvodu, ţe dôkazné bremeno je v daňovom konaní na ţalobcovi a to za účelom overenia si pravdivosti ich výpovedí v daňovom konaní. Potom, ako stráţnici potvrdili, ţe svedkovia na stavbe pracovali, týchto oslovil s tým, ţe im povedal, ţe sa od stráţnikov dozvedel, ţe pracovali na stavbe a chcel od nich počuť pravdu. Povedal im, ţe ich predvolá na súd, kde budú musieť vypovedať pravdu pod následkom trestného postihu za krivú výpoveď. Nikdy im však

4 5Sţf/53/2010

nepovedal, ţe na nich podá trestné oznámenie. V tomto smere ţalobca povaţoval rozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný.

Ţalobca tieţ nesúhlasil s názorom súdu, ţe čestné vyhlásenie nie je dôkazom v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.. Poukazoval na to, ţe uvedené ustanovenie neobsahuje taxatívny, ale iba demonštratívny výpočet dôkazov a ţe čestné vyhlásenie je prostriedkom, ktorým moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Podľa ţalobcu tým, ţe krajský súd odmietol vypočuť svedkov navrhnutých ţalobcom, odňal mu týmto postupom moţnosť konať pred súdom.

Ďalej ţalobca namietal, ţe v prípade zistenia skutočností, následkom ktorých dôjde k úprave daňovej povinnosti oproti daňovému priznaniu (tak ako je to v prejednávanej veci) má správca dane povinnosť preukázať daňovému subjektu, ţe postupoval nesprávne, poučiť ho o správnom postupe a o následkoch, ktoré bude znášať za nesprávny výpočet dane v daňovom priznaní a o zaplatení dane v nesprávnej výške. Ţalobca tvrdil, ţe pri dokazovaní v daňovom konaní správca dane preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a z uvedeného je zrejmé, ţe neobstojí postup ţalovaného a správcu dane, ktorým nedostatočne objasnili všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo a neurčili správne daňovú povinnosť. Správca dane sa uspokojil len s takým nedostatočným postupom, ţe jedenkrát predvolal súčasného konateľa dodávateľa ţalobcu, ktorý sľúbil správcovi dane, ţe mu dodá poţadované doklady, ktoré mu však nedodal. Napriek tomu správca dane tomuto dodávateľovi neuloţil pokutu v zmysle ustanovení § 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. a nezačal u neho s výkonom daňovej kontroly, nepodal trestné oznámenie a uspokojil sa len s konštatovaním, ţe dodávateľ ţalobcu poţadované doklady správcovi dane nedodal. Z dôvodu, ţe súčasní konatelia spoločností M., s. r. o. a J., s. r. o. sa vyhýbajú správcovi dane a nespolupracujú s ním, nemôţe byť predsa ţalobca postihovaný.

V súvislosti s uvedeným ţalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie R 107/2003 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/170/2005.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2010 na odvolanie ţalobcu uviedol, ţe sa pridrţiava svojich stanovísk podaných k vyjadreniu k ţalobe zo dňa 25.03.2010, pretoţe v odvolaní ţalobca uvádza tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania na krajskom súde, a preto navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.

5 5Sţf/53/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/226/11651-133470/2009/990618-r zo dňa 10.12.2009, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. 643/230/21267/09/Šta zo dňa 17.06.2009, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006 vo výške 20.148,74 eura.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní) podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní) podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).

6 5Sţf/53/2010

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

7 5Sţf/53/2010

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákon o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. X. zo dňa 06.11.2006, č. X. zo dňa 09.11.2006, č. X. zo dňa 20.11.2006, č. X. zo dňa 22.11.2006 a č. X. zo dňa 28.11.2006 za stavebné, kovoobrábačské a kooperačné práce od dodávateľa obchodnej spoločnosti J., s. r. o. spolu vo výške 420.347,- Sk. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, ţe označená obchodná spoločnosť so správcom dane nekomunikovala. Na adrese uvedenej ako sídlo spoločnosti nemá prenajaté ţiadne kancelárske priestory, prevádzku a ani poštovú schránku. Na označenej adrese sídli iná spoločnosť, pričom ekonómka tejto spoločnosti uviedla, ţe spoločnosť J., s. r. o. nepozná. Konateľ spoločnosti T. R., ktorému bola zaslaná výzva na predloţenie účtovných a daňových dokladov za zdaňovacie obdobie roka 2006 na výzvu nereagoval. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, ţe v inom konaní tento konateľ uviedol, ţe od kedy je konateľom on, táto spoločnosť nevykonáva ţiadnu ekonomickú činnosť, v sídle spoločnosti nebol a spoločnosť nemá ţiadnych zamestnancov. Uvedená spoločnosť za zdaňovacie obdobie január, február, marec, máj, júl 2006 nepodala riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Riadne daňové priznanie podala za zdaňovacie obdobie apríl, jún, august, september, október, november a december 2006 a dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za apríl 2006. Posledné zdaňovacie obdobie bolo spoločnosti J., s. r. o. stanovené z úradnej moci na december 2007, pričom bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Z výpovede M. H., ktorý bol konateľom uvedenej spoločnosti v období od 24.07.2004 do 07.04.2008 vyplynulo, ţe spoločnosť J., s. r. o. vystavila uvedené faktúry za vykonané práce, tieto práce prevedené boli a vykonávali ich ţivnostníci K. J., B. J., J. J., M. (správe M.) J., M. L.. M. K. a M. M.. Tento bývalý konateľ prisľúbil predloţiť účtovné doklady. Následne sa M. H. dostavil na daňový úrad, kedy

8 5Sţf/53/2010

uviedol, ţe sa nemôţe skontaktovať so súčasným konateľom spoločnosti J., s. r. o. T. R., a preto nemôţe predloţiť ţiadne účtovné doklady. Označení ţivnostníci, ktorých správca dane vypočul ako svedkov zhodne uviedli, ţe spoločnosť J., s. r. o. nepoznajú, nikdy pre ňu ţiadne práce nevykonávali a nepoznajú ani M. H.. Pri svedeckých výpovediach bol prítomný aj ţalobca, ktorý však nevyuţil moţnosť klásť svedkom otázky.

Najvyšší súd z takto ustáleného skutkového stavu mal za preukázané, ţe ţalobca v konaní nepredloţil ţiaden relevantný dôkaz o tom, ţe práce fakturované označenými faktúrami boli vykonané spoločnosťou J., s. r. o. ako dodávateľom, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a tieţ nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH (fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané sluţby).

Ďalej si ţalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 0600111 zo dňa 01.11.2006, č. 0602011/2 zo dňa 20.11.2006 a č. 0603011/1 zo dňa 30.11.2006 za montáţ krovu a strešnej krytiny, za vyhotovenie základov a základovej dosky, za vymurovanie a dodávky tehloblokov od dodávateľa spoločnosti M., s. r. o. spolu vo výške 186.029,- Sk. Aj v tomto prípade mal najvyšší súd za preukázané, ţe označená obchodná spoločnosť so správcom dane nekomunikovala a nespolupracovala. Na adrese uvedenej ako sídlo spoločnosti sa nenachádza, nemá tam ani len poštovú schránku. Výzva správcu dane zaslaná súčasnému konateľovi tejto spoločnosti J. M. sa vrátila s poznámkou „neprevzal v odbernej lehote“. Predchádzajúci konateľ spoločnosti M. H., ktorý bol konateľom v čase od 28.03.2006 do 29.05.2007 bol vypočutý správcom dane ako svedok uviedol, ţe predmetné práce boli zo strany označenej spoločnosti vykonané a vykonali ich ţivnostníci K. J., B. J., J. J., M. (správe M.) J., M. L., M. K., M. M., J. G., P. D., D. P.. Označení ţivnostníci, ktorých správca dane vypočul ako svedkov zhodne uviedli, ţe spoločnosť M., s. r. o. nepoznajú, nikdy pre ňu ţiadne práce nevykonávali a nepoznajú ani M. H.. Pri svedeckých výpovediach bol prítomný riadne predvolaný ţalobca, ktorý však nevyuţil moţnosť klásť svedkom otázky.

Z uvedeného mal najvyšší súd taktieţ za preukázané, ţe ţalobca v konaní nepredloţil relevantný dôkaz ani o tom, ţe práce fakturované označenými faktúrami boli vykonané spoločnosťou M., s. r. o. ako dodávateľom, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie

9 5Sţf/53/2010

DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a tieţ nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH (fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané sluţby).

Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané spoločnosťami J. s. r. o. a M., s. r. o. ako dodávateľmi. Ţalobca v konaní okrem vyššie označených faktúr a nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach.

Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní.

Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal ţe z jeho strany skutkový stav bol preukázaný dostatočne, najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotoţňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloţenie faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

1 0 5Sţf/53/2010

K tejto námietke najvyšší súd dáva ţalobcovi do pozornosti, ţe v zmysle zhora citovaného ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane resp. ţalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Preto bolo povinnosťou ţalobcu preukázať, ţe predmetné práce boli skutočne vykonané spoločnosťami J., s. r. o. a M., s. r. o.. Nebolo preto povinnosťou správcu dane ani ţalovaného preukazovať daňovému subjektu, ţe predmetné práce vykonané neboli.

Pokiaľ ide o námietku ţalobcu týkajúcu sa nevypočutia J. G.. P. D. a D. P. ako svedkov krajským súdom, najvyšší súd poukazuje na to, ţe v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 druhá veta OSP). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Sú to predovšetkým dôkazy na posúdenie odbornej otázky, dôkazy na posúdenie podstaty námietok ţalobcu proti napadnutému rozhodnutiu alebo dôkazy na posúdenie tvrdení ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach. Je to tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

V danom prípade bol ţalobca prítomný pri vypočutí vyššie označených ţivnostníkov, ktorí vykonanie prác pre označené spoločnosti popreli, pričom ţalobca svoje právo klásť im otázky nevyuţil a ani jedného z týchto svedkov nekonfrontoval. V konaní pred správcom dane nenamietal pravdivosť ich výpovedí, pričom výpovede týchto ţivnostníkov sú v rozpore s výpoveďou ţalobcu ako aj bývalého konateľa M. H. a nezodpovedajú ţalobcom predloţeným listinným dôkazom.

Ďalšie dôkazy, t. j. čestné vyhlásenie M.. G. súd nevzal do úvahy, pretoţe toto čestné vyhlásenie bolo spísané právnym zástupcom ţalobcu. Na objasnenie svedeckej výpovede P. S., ktorú ţalobca predloţil aţ na pojednávaní krajského súdu najvyšší súd taktieţ neprihliadol, pretoţe ich súd povaţuje za účelové. Tento svedok bol riadne vypočutý v konaní pred

1 1 5Sţf/53/2010

správcom dane, kde jednoznačne uviedol, ţe konateľa spoločností J., s. r. o. a M., s. r. o. nepozná. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia M. D. a D. T., ktoré ţalobca pripojil aţ k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu, na tieto taktieţ najvyšší súd neprihliadol, pretoţe v daňovom konaní vypočutý konateľ označených spoločností M. H. tieto osoby ako svedkov neoznačil a neoznačil ich v daňovom konaní ani ţalobca, preto čestné vyhlásenia týchto svedkov sa javia byť účelovými a ako také ich aj najvyšší súd vyhodnotil.

Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu teda nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. marca 2011