DPH
Autor: Ing. Martin Múdry
Účtovná kancelária Ing. Martina Múdreho, člena Komory účtovníkov SR, ev.č 9999 už od roku 1990 svojim klientom poskytuje kompletný servis v…
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej
veci ţalobcu: P. M., bytom D., H. S., zastúpeného advokátom JUDr. P.Š., AK so sídlom v B.,
Š. proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej
Bystrici, Nová 13, Oddelenie daňového konania Trenčín, Trenčín, K dolnej stanici 22,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ţalovaného č. I/226/17020-
46713/2009/990565-r zo dňa 24. apríla 2009, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa 01. júna 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa 01. júna 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa
01. júna 2010 zamietol ţalobu ţalobcu podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutí
2 4Sţf/5/2010
ţalovaného č. I/226/17020-46713/2009/990565-r zo dňa 24. apríla 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín - dodatočný platobný výmer č. 645/230/80606/08/Čapa zo dňa 19. septembra 2008 o vyrubení dane z pridanej hodnoty ţalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2002 zo zisteného rozdielu dane v sume 9.147,41 Euro a zároveň ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca nepreukázal, ţe zdaniteľné obchody boli v kontrolovanom mesiaci marec 2002 reálne uskutočnené práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach (spoločnosťami M., s. r. o., a N., spol. s r. o.) a ţe nesplnil a nepreukázal podmienky, ktoré zákonodarca poţaduje, aby platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňuje aj reálne preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na uplatnenie odpočtu DPH stanovil, teda, ţe sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo s tým platiteľom, ktorý je uvedený na daňovom doklade. Krajský súd v rozhodnutí poukázal aj na rozsudok NS SR č. 8Sţf/11/2009, z ktorého vyplýva, ţe spoločnosť N., spol. s r. o. mala zapísanú v predmete podnikania činnosť veľkoobchodu a maloobchodu minerálnymi olejmi aţ od 15. marca 2002, pričom sporé faktúry od tejto spoločnosti sa týkali obdobia do 15. marca 2002 a námietky ţalobcu vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne, ktoré ťaţko spochybnia ktorýkoľvek konkrétny dôvod napadnutého rozhodnutia. Súd poukázal, ţe nie je jeho povinnosťou vyhľadávať za ţalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré tvoria rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia. Poukázal na osobný charakter zdaniteľných plnení pri dani z pridanej hodnoty, pri ktorom identifikácia osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre, musí zodpovedať skutočnému stavu.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, ţe pri dodaní nafty obchodoval s O. L., ml., ktorý za spoločnosť M., s. r. o. konal, preberal platby za naftu. Konanie O. L., ml. za túto spoločnosť nebolo spochybnené, avšak správca dane a krajský súd konanie spoločnosti M., s. r. o. prostredníctvom O. L., ml. povaţovali za sporné. V danom čase (obchodovania) nemal zrejme O.L., ml. plnomocenstvo spoločnosti M., s. r. o. na konanie. Vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti N., s. r. o. uviedol, ţe ţalovaný ako aj krajský súd sa snaţili preukázať neuskutočnenie zdaniteľného plnenia tým, ţe
3 4Sţf/5/2010
poukázali na skutočnosť, ţe p. O. ako konateľ spoločnosti N., s. r. o. so ţalobcom neobchodoval, avšak nezohľadnil skutočnosť, ţe zúčastnené osoby tvrdili, ţe za spoločnosť N., s. r. o. konal vo vzťahu k ţalobcovi p. Š., ktorý uskutočnenie plnenia, resp. dodanie nafty potvrdil. Ţalovaný aj krajský súd zohľadnili len skutočnosti v neprospech ţalobcu, a to ţe konatelia dodávateľov o dodaní nemali konkrétne informácie; nezohľadnili skutočnosť, ţe uskutočnenie plnenia preukázali aj výpovede zúčastnených osôb. Zdôraznil, ţe v ţalobe uviedol, ţe dotknuté orgány pri rozhodovaní neprihliadali na oprávnené záujmy ţalobcu, ako aj to, ţe rozhodnutia sú nezákonné a boli dotknuté práva ţalobcu na správne určenie daňovej povinnosti. Ďalej poukázal na ust. § 157 ods. 2 OSP, ţe odôvodnenie rozsudku je zmätočné a nepresvedčivé, nakoľko zo zákona o DPH nevyplynula pre ţalobcu povinnosť pre priznanie odpočtu DPH preukázať, ţe osoby s ktorými obchodoval boli registrovanými obchodníkmi s minerálnymi olejmi, nakoľko táto povinnosť sa skúma vo vzťahu k spotrebnej dani a nie DPH. Uviedol, ţe dostatočne preukázal splnenie všetkých podmienok v zmysle ust. § 20 ods. 2 zákona o DPH, a má za to, ţe mu vznikol nárok na odpočet DPH.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Pridrţiava sa svojho stanoviska k ţalobe a trvá na skutočnostiach v ňom uvedených. Rozhodnutia ţalovaného sú podľa jeho názoru vydané v súlade s právnymi predpismi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe prvostupňový správny orgán Daňový úrad Trenčín rozhodnutím – dodatočným platobným výmerom č. 645/230/80606/08/Čapa zo dňa
4 4Sţf/5/2010
19. septembra 2008 ţalobcovi vyrubil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2002 zo zisteného rozdielu dane v sume 9.147,41 Euro. Dôvodom bolo nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia – dodanie nafty od dodávateľov spoločností N., spol. s r. o. a M., s. r. o.. Po zistenom dokazovaní prvostupňový daňový orgán poukázal na rozporné výpovede konateľov a splnomocnených osôb za uvedené spoločnosti, čím sa spochybnila vierohodnosť zdaniteľného plnenia a neboli splnené podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2002 (ďalej len zákon o DPH). Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím ţalovaného č. I/226/17020-46713/2009/990565-r zo dňa 24. apríla 2009.
V daňovom konaní preukázateľne a hodnoverne preukázal správca dane a aj ţalovaný, ţe existujú rozporné výpovede konateľov a osôb konajúcich a vystupujúcich v mene sporných dodávateľov ţalobcu. Konateľ spoločnosti M., s. r. o. pán T.nebol vôbec informovaný o ekonomickej činnosti spoločnosti a boli vypočutí svedkovia O. L.ml., ktorý bol ţalobcom označený za konajúcu osobu v mene dodávateľa a ktorý túto skutočnosť poprel a dodávku nafty a preberanie finančnej hotovosti realizoval ako zamestnanec a nie ako splnomocnený zástupca. Dodávateľ N., spol. s r. o. zastúpený p. Š.potvrdil dodanie nafty ţalobcovi, ale nevedel uviesť, kto vystavil a podpisoval faktúry a príjmové pokladničné doklady a zároveň preberal hotovosť. Účtovníčka Š. tvrdila, ţe účtovníctvo sa riadne viedlo, ale nevedela vysvetliť nezrovnalosti v účtovnej evidencii.
Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí len po formálnej stránke preukázať zdaniteľné plnenie, ale aj reálne zdaniteľné plnenie uskutočniť, t. j. dodať motorovú naftu, a jeho reálne uskutočnenie aj preukázať. Ţalobca tak nesplnil podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 20 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o DPH platiteľ má nárok na odpočet dane, ak:
a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),
b) daň na vstupe zaúčtoval,
c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,
d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ, a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, ţe daň na vstupe je
5 4Sţf/5/2010
200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukáţkou.
Uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jedna podmienka nie je splnená, nemôţe si platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. V predmetnej právnej veci neboli preukázateľne splnené podmienky uvedené pod písmenami a), d), nakoľko ţalobca nepreukázal, ţe sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo spoločnosťami N.spol. s r. o. a M. s. r. o., t. j. či došlo k reálnemu dodaniu nafty od týchto ţalobcom označených dodávateľov, nepreukázal túto skutočnosť príjmovým dokladom s označením mnoţstva dodanej nafty, rôznia sa výpovede osôb konajúcich za ţalobcu a jeho dodávateľov (ako je uvedené vyššie), zároveň ţalobca nepreukázal, ţe má daňový doklad, ktorý vyhotovil označený platiteľ a doklad o zaplatení dane.
Z uvedeného vyplýva, ţe správca dane ako aj ţalovaný postupovali správne, keď ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubili daň z pridanej hodnoty vo výške 9.143,41 Euro za mesiac marec 2002. Krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav a aplikoval naň príslušné ustanovenia zákona o DPH, postupoval preto správne, keď ţalobu ţalobcu smerujúcu proti rozhodnutiam ţalovaného zamietol ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Pokiaľ ide o námietku ţalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, tak v tejto veci je odvolací súd toho názoru, ţe prvostupňový súd v súlade s ust. § 157 ods. 1 a 2 zdôvodnil svoje rozhodnutie, je z neho zrejmé akými úvahami sa riadil a prečo rozhodol tak, ţe ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/82/2009-62 zo dňa 01. júna 2010 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleţí.
6 4Sţf/5/2010
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. novembra 2010
