Autor: Ing. Martin Múdry

Účtovná kancelária Ing. Martina Múdreho, člena Komory účtovníkov SR, ev.č 9999 už od roku 1990 svojim klientom poskytuje kompletný servis v…

Viac o autorovi

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. J. Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Gabriely Gerdovej

v právnej veci ţalobcu: Ľ. G. právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. A. & P.

s.r.o., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č.

13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

I/226/16404-38537/2010/994139-r zo dňa 25. mája 2010, konajúc o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/29/2010-63 zo dňa 14. decembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 13S/29/2010-63 zo dňa 14. decembra 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu

o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/226/16404-38537/2010/994139-r zo dňa

25.05.2010, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len

zákon č. 511/1992 Zb.) bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové

Mesto nad Váhom č. 643/230/39868/09/Skov zo dňa 07.10.2009, ktorým bol ţalobcovi

2 3Sţf/10/2011

vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 vo výške 18.126,10 € (546 067 Sk).

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalobca v konaní vierohodne nepreukázal, ţe všetky výdavky, o ktorých účtoval v roku 2006 v sume 1.749.450,- Sk a v sume 429.397,50 Sk, boli vynaloţené na dosiahnutie, udrţanie alebo zabezpečenie príjmu ţalobcu v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.). Ţalovaný, ako aj správca dane zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver. Ţalobca v siedmych prípadoch nepreukázal, ţe výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov, ktoré účtoval na účel dane z príjmu, mu vznikli z titulu dodania plastových okien konečným spotrebiteľom. Prvostupňový súd poukázal na výpovede svedkov Ing. J. K., P. G., J. Ch., M. V, A. K., P. K. a pani H., ktorí nepotvrdili, ţe dodávky plastových okien skutočne realizoval ţalobca. Ţalobca nemohol predmetné plastové okná evidovať ako skladové zásoby k 31.12.2006, keďţe plastové okná boli konečným odberateľom dodané uţ v roku 2006. Správca dane neuznal ţalobcovi daňové výdavky z nákupov plastových okien v tých prípadoch, v ktorých koneční odberatelia nepotvrdili, ţe dodávky uskutočnil ţalobca.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., zásadou úspechu v konaní.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/29/2010-63 zo dňa 14.12.2010 zrušil alebo zmenil tak, ţe ruší rozhodnutie ţalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, ţe ţalovaný a správca dane nedostatočne objasnili všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo a neurčili správne daňovú povinnosť. Z dôvodu, ţe súčasný konateľ spoločnosti J.,s.r.o., sa vyhýba správcovi dane a nespolupracuje s ním, nemôţe byť postihovaný ţalobca. V tomto smere poukázal ţalobca na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-354/03 a C-484/03 zo dňa 12.01.2006 a C-439/04, C-440/04 zo dňa 06.07.2006). Ďalej ţalobca poukázal na to, ţe zo svedeckej výpovede svedka M. K. vyplynulo, ţe pre spoločnosť J., s.r.o., mohol uskutočniť dopravu jeho syn M. K. nakoľko sú kamaráti. Tento svedok potvrdil, ţe jeho syn pouţíval jeho vozidlo a tieţ, ţe pre spoločnosť J., s.r.o., to bola doprava ako pre známeho a ţe vozil zrejme kamenivo. Podľa ţalobcu nie je podstatné, ţe tento syn svedka M. K. dopravu robil pre spoločnosť J., s.r.o., ako pre známeho, t.j. o tejto doprave nevystavil dopravca ţiadne účtovné doklady, čím sa tento subjekt vyhol daňovej povinnosti, ale podstatné je, ţe táto svedecká výpoveď vyvrátila záver správcu dane o neuskutočnení dopravy, keďţe túto uskutočnil syn svedka M. K. pre spoločnosť J., s.r.o.

3 3Sţf/10/2011

Ţalobca namieta tvrdenie prvostupňového súdu, ţe nevysvetlil časový nesúlad medzi nákupom stavebného materiálu od spoločnosti J., s.r.o., v septembri roku 2006 a jeho predaji, ktorý sa uskutočnil od februára do júla 2006. Ţalobca túto skutočnosť vysvetlil tým, ţe ţalobca odobral uvedený tovar od spoločnosti J.J. s.r.o., začiatkom roka 2006 pred tým, neţ vystavil faktúry pre odberateľov J. V., J. S. a P. Š., ktorým dodal tovar jemu dodaný od dodávateľa spoločnosť J., s.r.o.,. Pri dodávke tovaru spoločnosti J., s.r.o., za tento tovar zaplatil s tým, že mu konateľ J., s.r.o., sľúbil následne vystaviť faktúry a príjmové doklady. V danej chvíli bolo pre ţalobcu prioritou dodať tento tovar uvedeným odberateľom, čo aj urobil a títo mu za jeho dodanie zaplatili. Aţ po odbere tohto tovaru uvedenými odberateľmi urgoval svojho dodávateľa, spoločnosť J., s.r.o., s vystavením účtovných dokladov. Preto sa stalo, ţe dodávateľ ţalobcu vystavil účtovné doklady ţalobcovi oneskorene. Pre ţalobcu v čase odberu tovaru bolo podstatné, aby mu tento dodal dodávateľ, spoločnosť J., s.r.o., za výhodnú cenu a aby mu za jeho následný odber zaplatili jeho vyššie uvedení odberatelia.

Ţalobca ďalej namieta pravdivosť tvrdenia ţalovaného, ţe ţalobcu telefonicky upovedomil o termíne ústneho pojednávania so svedkom O. S. Žalobca tvrdí, že o tomto ústnom pojednávaní správca dane neupovedomil žalobcu ani písomne ani telefonicky a ani žiadnym iným spôsobom. Práve ţalobca dal podnet na predvolanie tohto svedka, aby potvrdil existenciu obchodnej dohody medzi ţalobcom a dodávateľom p. R. a nenechal by si ujsť príleţitosť byť prítomný pri svedeckej výpovedi tohto svedka a klásť mu otázky. Správca dane pochybil, keď mu znemoţnil účasť na svedeckej výpovedi svedka O. S., čím mu neoprávnene odňal zákonné právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. Uţ len toto pochybenie správcu dane zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia ţalovaného a tieţ rozhodnutia správcu dane pre jeho nezákonnosť. Ţalobca dostatočne vysvetlil podstatu obchodnej dohody medzi ţalobcom a p. R. a existenciu tejto dohody potvrdil aj svedok O. S. Ţalobca navrhol výsluch svedka O. S. pred prvostupňovým súdom, avšak tento návrh prvostupňový súd zamietol a neodôvodnil, prečo tento ţalobcom navrhnutý dôkaz nevykonal.

Ţalobca dostatočne vysvetlil dôvody, ktoré podľa neho vysvetľujú skutočnosť, ţe vyššie uvedení koneční odberatelia nepotvrdili nákup okien od ţalobcu a to tým, ţe všeobecne aj týmto odberateľom bola poskytnutá 5 % zľava, ak im okná dodá ţalobca a nie p. R. (keďţe ţalobca mal od p. R. 5 % zľavu), tento postup potvrdil aj O. S., títo odberatelia uskutočnili objednávku v kancelárii S, kde im O. S. ponúkol, ţe ak chcú 5 % zľavu, tak im okná musí dodať ţalobca, čo aj vyuţili. Skutočnosť, ţe si konkrétne títo siedmi odberatelia nepamätajú podrobnosti z minulosti o tomto odbere, a preto nepotvrdili odber okien od ţalobcu, avšak iní 33 odberatelia ţalobcu z rovnakého obdobia, u ktorých správca dane preveroval tieţ dodanie okien od ţalobcu, potvrdili dodanie okien od ţalobcu, nemôţe vyvodiť správca dane záver, ţe tieto okná ţalobca nepouţil na podnikanie.

Na záver ţalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) pod spisovou značkou 2Cdo/170/2005. Z chápania spravodlivého procesu okrem iného vyplýva, ţe súdy nemajú všeobecnú povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré sú stranami navrhované, z hľadiska ústavnoprávnych garancií spravodlivého procesu však

4 3Sţf/10/2011

vyplývajú v prvom rade poţiadavky na odôvodnenie, ktoré viedlo súd k nevykonaniu dôkazov. Dokazovanie by malo zodpovedať predovšetkým zásadne rovnosti strán v konaní, resp. rovností šancí v konaní a tieţ zásade voľného hodnotenia dôkazov.

III.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca v odvolaní uvádza v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho konania na Krajskom súde v Trenčíne. Ţalovaný sa naďalej pridrţiava svojho stanoviska podaného k ţalobe dňa 24.08.2010 a trvá na skutočnostiach uvedených v tomto stanovisku, ktoré doplnil o to, ţe správca dane dňa 20.08.2009 o 10:50 hod. na základe požiadavky žalobcu (zápisnica z ústneho pojednávania č. 643/320/34900/2009/Pav zo dňa 20.08.2009) telefonicky (t.č. 0902 950 814) kontaktoval O. S. – zamestnanca R.., s.r.o. v N M n V, či by sa mohol dostaviť na Daňový úrad v Novom Meste nad Váhom na výsluch svedka v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu. S O. S. bol dohodnutý termín ústneho pojednávania na deň 21.08.2009 o 11:00 hod. na Daňovom úrade v Novom meste nad Váhom. Zároveň bol o tejto skutočnosti o 10:55 hod. telefonicky upovedomený aj žalobca. Správca dane vyhotovil z tohto telefonického rozhovoru úradný záznam podľa § 12 zákona č. 511/1992 Zb. pod č. 643/320/34968/08/Fab dňa 20.08.2009 (uvedený úradný záznam je súčasťou zápisnice o ústnom pojednávaní č. 643/320/35042/09/Fab zo dňa 21.08.2009, ktorá tvorí súčasť predloţeného spisového materiálu).

Dňa 21.08.2009 bol O. S. vypočutý ako svedok podľa § 11 zákona č. 511/1992 Zb. o čom bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní č. 643/320/35042/09/Fab dňa 21.08.2009. Ţalobca nevyuţil svoje zákonné právo a na vypočutí svedka nebol prítomný. Ţalovaný na záver poukázal na skutočnosť, ţe žalobca v odvolacom konaní nenamietal znemožnenie jeho účasti na svedeckej výpovedi O. S.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe správca dane, Daňový úrad v Novom Meste nad Váhom vykonal u ţalobcu kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006, z ktorej vyplynula pre ţalobcu povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu rozdiel dane z príjmov fyzických osôb vo výške 18.126,10 €, ktorú

5 3Sţf/10/2011

správca dane vyrubil ţalobcovi dodatočným platobným výmerom č. 643/230/39868/09/Skov zo dňa 07.10.2009. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane zvýšil ţalobcovi základ dane o sumu v celkovej výške 2.964.854,- Sk, keď priznaná daňová povinnosť ţalobcu bola v daňovom priznaní 0 Sk, daňová povinnosť po kontrole 546 067 Sk t.j. 18 126,10€, keď kontrolou boli zistené vyššie príjmy z podnikania o 87 950 Sk a niţšie daňové výdavky o 2 880 898 Sk, na podklade čoho správca dane vyčíslil rozdiel dane. Ţalovaný na odvolanie ţalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa 07.10.2009, keďţe sa stotoţnil so skutkovými zisteniami správcu dane ako aj s jeho právnym záverom.

Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/29/2010-63zo dňa 14.12.2010, ktorým prvostupňový súd zamietol ţalobu ţalobcu, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. K úplným a dostatočným dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotoţňuje (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.), dodáva:

Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej taxatívne vymedzené výdavky uvedené v písm. a/ aţ k/ citovaného zákonného ustanovenia.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

6 3Sţf/10/2011

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Daňové doklady musia nielen po formálnej ale aj obsahovej stránke jednoznačne preukazovať, že zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo a to osobou uvedenou v predkladaných faktúrach. Dôkazné bremeno zaťaţuje daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať skutočné zrealizovanie dodávky tovaru tak, ako je to uvedené vo faktúrach. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo. Je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak, ak jeho vierohodnosť v daňovej kontrole bola spochybnená.

Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil, ţe ţalobca dodal tovar odberateľom (v siedmych prípadoch ţalobca nepreukázal, ţe výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov, ktoré účtoval na účel dane z príjmu, mu vznikli z titulu dodania plastových okien konečným spotrebiteľom) rovnako ako dodanie tovaru – stavebného materiálu ţalobcovi spoločnosťou J., s.r.o.,. Preto ţalobca, ak tvrdil, ţe došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, mal povinnosť to preukázať. Ţalobca len formálne deklaroval, ţe k dodaniu tovaru došlo, ale nepreukázal svoje tvrdenia a ani nevyvrátil pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru. Na jednej strane bývalý konateľ spoločnosti J., s.r.o., M. H., čestným vyhlásením deklaroval dodávku stavebného materiálu ţalobcovi, na strane druhej aktuálny konateľ spoločnosti J., s.r.o., účtovné doklady o dodávkach tovaru ţalobcovi predloţiť správcovi dane nevedel. Ak by aj odvolací súd vychádzal z premisy, ţe stavebný tovar bol spoločnosťou J., s.r.o., dodaný riadne a to v mnoţstvách a druhoch jednotlivých druhov tovarov tak, ako sú deklarované ţalobcom, potom by ţalobca mal mať vedený riadny súpis tovarov príjem, výdaj, sklad, čo však splnené nebolo, keďţe ţalobca ani počas daňovej kontroly ani v konaní pred prvostupňovým súdom nevysvetlil nesúlad medzi časom nakúpeného tovaru od spoločnosti J., s.r.o., (september 2006) a predajom tohto tovaru (obdobie február - júl 2006) jeho odberateľom dodaný a tieţ nevedel vysvetliť rozdiel v stave zásob k 31.12.2006 uvedený v predloţenom inventúrnom súpise (vo výške 2 238 830,11 Sk) a vo výkaze o majetku a záväzkoch (v sume 1 415 659 Sk) a zároveň neuviedol, či predloţený inventúrny súpis bol vykonaný na základe fyzickej inventúry a ak bol prečo mal iný stav uvedený vo vyššie uvedenom výkaze.

Z úradného záznamu č. 643/320/34968/09/Fab zo dňa 20.08.2009 vyplýva, ţe na základe poţiadavky ţalobcu bol dňa 20.08.2009 o 10:50 hod. telefonicky kontaktovaný p. S. – zamestnanec R., s.r.o., či by sa mohol dostaviť na Daňový úrad Nové mesto nad Váhom na výsluch svedka v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou za rok 2006 u ţalobcu. S pánom S. bol dohodnutý termín ústneho pojednávania na deň 21.08.2009 o 11:00 hod. na Daňovom úrade Nové Mesto nad Váhom. Zároveň bol o tejto skutočnosti o 10:55 hod. telefonicky upovedomený ţalobca, ktorý mal podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. právo klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní, o čom svedčí úradný záznam č.: 643/320/34968/09/Fab zo dňa 20.08.2009 (l. č. 93 administratívneho spisu).

7 3Sţf/10/2011

V tomto prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil s dôvodmi, ktoré uviedol

prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.), zároveň zdôrazňuje, ţe súd preskúmal administratívne rozhodnutie len v rozsahu žalobných,

resp. odvolacích dôvodov, ktoré ţalobca sám vymedzil uvádzajúc, ţe v nich vidí nezákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu a ukrátenie na svojich právach.

V nadväznosti na právnu úpravu povinností odvolacieho daňového orgánu podľa § 48 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb., ktorá je odlišná od úpravy povinnosti odvolacieho orgánu preskúmať prvostupňové rozhodnutie v konaní podľa zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ako aj s poukazom na ust. § 46 ods. 7 zák.č. 511/1992 Zb., podľa ktorého odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania, v tejto veci znamená, že žalobca mohol namietať nezákonnosť rozhodnutia napádaného v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, len v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, prípadne v jeho doplnení alebo zmene podanej najneskôr do 15 dní od podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, čo znamená, že aj na daňové konania sa s účinnosťou od 01.01.2004 viaže tzv. zásada koncentrácie konania. S poukazom na uvedené postupoval ţalovaný a aj prvostupňový súd v zmysle zákona.

Dôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb.) odvolací súd preto konštatuje, ţe ţalovaný ako i správca dane, rovnako aj prvostupňový súd postupovali zákonne, keď ţalovaný konštatoval dôsledné a dostatočné zistenie skutkového stavu, pretoţe ţalobca ako daňový subjekt v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane ani v ţalobe nenamietal nezákonný postup pri vypočúvaní svedkov resp. ţe by o termíne ústneho pojednávania so svedkom S. nebol upovedomený a to ani telefonicky. Z tohto dôvodu ani odvolací súd na uvedenú námietku neprihliadol, keďţe bola uplatnená aţ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, teda oneskorene.

S poukazom na uvedené zistenia najvyšší súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/29/2010-63 zo dňa 14.12.2010 ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 10. marca 2011